Statíny nepomôžu ani chorým na srdce.

Zroj: Szendi Gábor

Preklad: Katalin Bacskor

Jeden lekár, môj známy, po prečítaní nedávneho článku o tom, že lieky na zníženie hladiny cholesterolu skracujú život, napísal mi, že s tým úplne súhlasí, ale podľa jeho názoru chorým s veľkým rizikom, prípadne už po prekonaní infarktu alebo stroke, statíny pomôžu. Odpovedal som mu, že na lekárov aj laikov má veľký vplyv spochybniteľná teória o škodlivosti cholesterolu, žiadny lekár sa neopováži odoprieť statíny pacientovi s kardiovaskulárnou chorobou. Ale analýzy nepotvrdzujú ani správnosť tejto praxe.

V skutočnosti štúdie vôbec nepotvrdia pozitívne účinky zníženia cholesterolu, minimálny účinok statínov v tých prípadoch sa skrýva v miernom tíšení zápalu. Ale zmierňovanie zápalu ciev oveľa účinnejšie zabezpečuje zmena životného štýlu (výživa lowcarb, paleo, mediteránna) a/alebo užívanie omega-3. Statíny pri minimálnom zmiernení zápalu majú neúmerne nebezpečné vedľajšie účinky.

Už desaťročia je predmetom diskusie, či vysoká hladina cholesterolu zapríčiňuje srdcové choroby. Podľa jednej strany vysoká hladina cholesterolu je príčinou ochorení koronárnych ciev srdca, podľa druhej strany cholesterol je neškodný, je látka neodpustiteľne potrebná k normálnej funkcii buniek.

Hlavným argumentom vyznávačom cholesterolovej hypotézy je, že v usadeninách pokrývajúcich cievnu stenu sa nachádza cholesterol, ďalej štúdie potvrdzujú súvislosť medzi srdcovou chorobou a vysokou hladinou cholesterolu. Skeptici naproti tomu zdôrazňujú, že podľa zhrnutí v odbornej literatúre nemáme dôkaz na to, či cholesterol zapríčiňuje srdcovú chorobu.

V skutočnosti už v roku 1936 napísali, že nenašli súvislosť medzi hladinou cholesterolu a mierou aterosklerózy, čo odvtedy potvrdili aj početné iné štúdie (Aterosklerózu nazývame všedne kôrnatením ciev.) Cholesterolovú teóriu popiera aj to, že starým ľuďom, či už majú vysokú alebo nízku hladinu cholesterolu, miera usadeniny v cievach je rovnaká, teda nezávislá od cholesterolu. Mnoho štúdií potvrdilo na jedincoch viacerých národov, že vysoká hladina cholesterolu neznamená riziko ohľadom srdcovej choroby. (Japonskí výskumníci tiež prišli na to isté, a preukázali, že čím vyššiu hladinu cholesterolu má niekto, tým menšie riziko má na úmrtie.

Viď o tom moje zhrnutie.) Rozsiahle štúdie potvrdili, že kardiovaskulárne choroby sa vyvíjajú nezávisle od hladiny cholesterolu, napriek tomu sa zdá, že priaznivci statínovej teórie vyhrávajú v tomto boji. V dnešnej dobe milióny zdravých ľudí užívajú lieky na zníženie cholesterolu a ich počet stále rastie. Aj napriek množstva popierajúcich údajov priaznivci pokladajú statíny za zázračné lieky, ktoré podľa nich sú najúčinnejšími liekmi v liečbe aterosklerózy. Šíria aj názor, že zníženie hladiny cholesterolu je bezpečné a prospešné.

Skeptici majú jasno v tom, že statíny o niečo znižujú počet nežiaducich srdcových príhod, ale to nesúvisí so znížením hladiny cholesterolu, teda tá malá výhoda sa vytvára nejakým iným mechanizmom. Ten mechanizmus je zmiernenie zápalu, čo je neplánovaným účinkom statínov, vyšiel najavo len náhodne, a ten účinok je v skutočnosti zanedbadeľný.

DuBroff a de Lorgeril (2015) tiež skúmali v ich analýze otázku cholesterolu a srdcovej choroby/úmrtia na srdce a poukázali na to, že zníženie hladiny cholesterolu neznižuje úmrtie na srdce, kým vo výskume výživy a srdca Lyon (Lyon Diet Heart Study) úmrtie na srdce sa znížilo v dramatickej miere a pritom hladina cholesterolu sa nezmenila. Vysvetlením je, že kardiovaskulárne choroby majú zápalový charakter, a mediteránna diéta (čo použili vo výskume výživy a srdca Lyon) zmierňuje zápal. (Ale výživa paleo sa osvedčila lepšie ako mediteránna, teda môžeme očakávať ešte lepší vplyv vo znížení úmrtia z kardiovaskulárnych príčin.

Stravujúcim sa podľa paleo diéty hladina C-reaktívneho proteínu /CRP/ signalizujúceho zápal sa zníži zvyčajne pod 1.)
V nasledujúcej časti článku Diamond a Ravnskov (2015) analýzou niekoľkých charakteristických výskumov statínov predstavia, akým štatistickým trikom zväčšujú veľmi minimálnu výhodu spojenú s užívaním statínov, a akými trikmi minimalizujú vedľajšie účinky statínov, ktoré vôbec nie sú nepatrné.

Ako nás pomýlia pomocou štatistiky, ako vyvolajú zdanie, že statíny sú zázračné tablety?
Oplatí sa nám oboznámiť sa s niekoľkými pojmami ako absolútne a relatívne zníženie rizika a počet ošetrených potrebný k dosiahnutiu výsledku štúdie.

Berme typickú klinickú štúdiu. Nech sa zúčastní počas 5 rokov 2000 zdravých ľudí. 1000 ľudí berie statín a 1000 ľudí placebo. V takých štúdiach obyčajne počas piatich rokov dve percentá zdravých ľudí dostanú infarkt, kým v skupine berúcej statín 1%. Teda rozdiel medzi dvoma skupinami v riziku na infarkt je 1%. To znamená, 100 ľudí má brať statín päť rokov, aby jeden človek nedostal infarkt.

Inými slovami, počas piatich rokov v skupine placebo ľudia majú 98%-nú šancu, že nedostanú infarkt, kým v skupine, kde ľudia užívali statín, účastníci nedostanú infarkt s 99%-nou pravdepodobnosťou. Teda päť rokov treba brať statín pre 1%-né zníženie rizika. Ako to interpretuje cholesterolový biznis? Zdôrazňuje relatívne zníženie rizika a keď 1% je polovica 2%, informuje o 50%-nom znížení rizika na infarkt. To znie veľmi presvedčivo, kým väčšina ľudí by nebola ochotná brať päť rokov liek s mnohými vedľajšími účinkami len preto, aby v absolútnom ponímaní v skutočnosti sa znížilo riziko infarktu o 1%. Také malé zníženie rizika v podstate ani sa nedá vnímať.

Štúdia Jupiter
Berme ako príklad štúdiu Jupiter, v ktorom bralo rosuvastatin (Crestor, v Maďarsku Rosuvastatin Teva a Sandoz) 17800 zdravých ľudí, ktorí predtým nemali žiadnu srdcovú príhodu, mali normálnu hladinu cholesterolu, ale hladina C-reaktívneho proteínu im bola vysoká. Štúdiu po dvoch rokoch zastavili. Do konca štúdie nastali kardiovaskulárne príhody v skupine placebo v pomere 2,8%, v skupine dostávajúcej liek 1,6%.

Takými boli nesmrteľný infarkt, krvácanie do mozgu, hospitalizácia so srdcovou chorobou, a úmrtie z akýchkoľvek kardiovaskulárnych príčin. Rozdiel rizík bol 1,2%. Osemdesiatosem ľudí malo brať liek počas dvoch rokov, aby sa im znížilo kardiovaskulárne riziko o 1,2%. Keď berieme do úvahy smrteľné a nesmrteľné infarkty spolu, v skupine dostávajúcej liek malo brať liek už 244 ľudí počas dvoch rokov, aby predchádzali jedinému infarktu, veď ohľadne infarktu zníženie rizika bolo len 0,35%.

Keď oznámili o štúdiu, zdôraznením relatívneho rizika vysvetlili to tak, že o 54% sa znížilo riziko infarktu. Naviac podvádzali aj tým spôsobom, že nimi preukázané zníženie rizika malo pôvod v spoločnom posúdení smrteľných a nesmrteľných infarktov. Z analýze údajov totiž vyjde najavo aj, že v skupine berúcej statín dvakrát viacerí, podľa počtu 11 zomreli na infarkt, v skupine placebo len šiesti. (Statín takpovediac zdvojnásobil riziko smrteľného infarktu.) Napriek tomu výsledok vysvetlili tak: „máme pevné dôkazy, že statíny úspešne predchádzajú infarktu“.

Podľa správy o teste nežiaduce vedľajšie účinky neboli častejšie v skupine dostávajúcej liek v porovnaní s kontrolnou skupinou. To bolo tiež klamstvo, lebo napr. v skupine berúcich liek v 270-tych prípadoch sa vyvinula cukrovka, v kontrolnej skupine len v 216-tich.
Objektívne vysvetlenie výsledkov štúdie Jupiter by znelo: vaša šanca na to, aby ste sa vyhli nesmrteľnému infarktu v nasledujúcich dvoch rokoch, je 97%, ale keď v tej dobe beriete statín, vaša šanca sa zvýši na 98%. To ale nepredĺži vám život, a máte značné riziko na cukrovku, nehovoriac o iných závažných vedľajších účinkoch.

Štúdia ASCOT-LLA
Berme štúdiu Anglo-Scandinavian Cardiac Outcomes Trial-Lipid Lowering Arm (anglicko-škandinávska štúdia, dopad na srdce zníženia lipidov v krvi), tú plánovali na päť rokov s účasťou 10300 ľudí. Chorí mali vysoký krvný tlak a buď mali cukrovku, alebo zväčšenie ľavej srdcovej komory, alebo mali cievnu chorobu, alebo už prekonali stroke. Cieľom štúdie bolo dokázať: liečba statínom zníži riziko nesmrteľnej a smrteľnej srdcovej choroby.

Štúdiu po 3,3 rokoch zastavili, lebo – ako sa vyjadrili – výsledky považovali za natoľko úchvatné. V skutočnosti v skupine placebo 3% utrpeli srdcový záchvat, v skupine užívajúci statíny 1,9%. Rozdiel je 1,1%, čo propagovali ako 36%-nú ochranu pred infarktom. Naviac, v skupinách považovaných za veľmi rizikové ohľadne srdcovej choroby (trpiaci na cukrovku, zväčšenie ľavej komory, cievnu chorobu, alebo metabolický syndróm) nebol signifikantný rozdiel medzi účastníkmi dostávajúcimi liek alebo placebo (keď niekomu, tak práve takým chorým s veľkým rizikom zvyčajne považujú statínovú liečbu skoro za povinnú).

V prípade žien sa vôbec neukázala žiadna výhoda. Štúdiu v skutočnosti zastavili predčasne, lebo dovtedy sa vyjasnilo, že liečba nemá žiadnu výhodu. Preskúmaním údajov štúdie vyjde najavo, že medzi dvoma skupinami nie je rozdiel v celkovej úmrtnosti a v úmrtnosti na srdcové ochorenie. (Každý nezávislý výskumník, tak aj spomínaní Japonci, alebo DuBroff a de Lorgeril, zdôrazňujú, že vždy treba skúmať celkovú úmrtnosť, veď čo získame nejakým liekom, keď na dvoch ľudí zachránených pred smrťou zo srdcových príčin pripadá 10 prípadov smrti pre vedľajšie účinky lieku?)

Pomôžu statíny v liečbe osôb s veľkým rizikom?

Prvotnou prevenciou nazývame, keď zdravým ľuďom podávajú napr. statíny, aby neochoreli. Ako analýza japonských výskumníkov preukázala, statíny sú v primárnej prevencii bezúčinné, v skutočnosti skracujú ľuďom život. Druhotnou prevenciou nazývame, keď napr. chorým ľuďom podávajú statíny, aby nedostali ďalší infarkt alebo krvácanie do mozgu. De Lorgeril a Rabaeus (2015) vo svojej analýze hľadali odpoveď na túto otázku. Konštatovali, že výskumy z obdobia pred r. 2005 nemôžeme brať vážne, lebo len po 2006 sa stala povinnou detailná správa o klinických testoch.

V porovnaní so smutnými výsledkami výskumov statínov z obdobia po 2006, výskumy z obdobia pred r. 2006 oznámili o takých fantastických výsledkoch, ktoré sú zrejme podvody. Je ešte podozrivejšie, že firmy nie sú ochotné vydať primárne údaje tých výskumov (teda ozajstné údaje) na nezávislú analýzu. Keby nepodvádzali, neriskovali by nič. Preto de Lorgeril a Rabaeus analyzovali štyri druhotné preventívne výskumy vykonané rosuvastatinom po 2006 (JUPITER, CORONA, GISSI-HF, AURORA).

Po podrobnej analýze vyvodili záver, že rosuvastatin (ktorý zníži hladinu cholesterolu vo väčšej miere ako všetky ostatné statíny) je bezúčinný aj v druhotnej prevencii. V úmrtnosti na srdcové ochorenie zo štyroch výskumov ani v jednom nebol rozdiel v skupine užívajúci liek a placebo. V CORONA a GISSI-HF chceli dokázať vyslovene u chorých po prekonaní infarktu, že statín zachráni pred ďalším infarktom. To sa nepodarilo, a nielen počet druhých infarktov bol zhodný aj v jednej, aj v druhej skupine, ale nebol rozdiel ani v iných kardiovaskulárnych komplikáciach. Autori analýzou výskumov porovnávajúcich rosuvastatin s ostatnými statínmi usúdili, že žiadny zo statínov nezníži riziko nasledujúcej srdcovej príhody alebo úmrtnosť na srdcové ochorenie.

Ich konečný záver: dogma účinnosti statínov sa zakladá na ireálnych klinických správach a falšovaných metaanalýzach.
Prezeráme tri dôležité vedľajšie účinky, riziko rakoviny, choroby svalov, vedľajšie účinky na nervovú sústavu.

Rakovina
V štúdie CARE zníženie rizika bolo 0,68% ohľadne srdcovej úmrtia, ale je otázne, či je oprávnené klásť dôraz na tú výhodu, veď v skupine berúcej liek sa vyvinula rakovina prsníka u 12 žien, kým v skupine, v ktorej nebrali lieky, len u jednej. Keď sledujeme metódu prílišného zdôraznenia pozitívnych výsledkov a zvýšenie rizika rakoviny vyjadríme ako relatívne riziko, v skupine, v ktorej užívali lieky, sa zvýšilo riziko rakoviny o 1200%. Ale vyjadrene ako absolútne riziko to znamenalo 12-krát väčšie riziko rakoviny. Skupina výskumníkov to zamietla s tým, že to má byť výsledok spôsobený náhodou, lebo nejestvuje biologické vysvetlenie, akým mechanizmom by spôsobili statíny rakovinu!

V skutočnosti ale je známe, že nízka hladina cholesterolu zvýši náklonnosť k vírusovým infekciam a rakovine. Poznáme najmenej deväť štúdií, v ktorých nízka hladina cholesterolu sa spájala o 10-30 rokov neskôr so zvýšeným rizikom rakoviny. Poznáme dve štúdie, v ktorých hladina cholesterolu sa znížila inou cestou ako statínmi, a predsa sa zvýšilo riziko rakoviny. Teda nech znížime hladinu cholesterolu hocičím, zvyšuje to riziko rakoviny.

Napr. v štúdie PROSPER sa o 0,9% znížilo rizikosrdcovej smrti, ale to vyvážilo značne zvýšené riziko rakoviny. Hoci v skupine berúcej liek zomrelo na srdcovú chorobu o 28 ľudí menej, na rakovinu zomreli o 24 viacerí. Keď berieme do úvahy aj ďalšie prípady ochorenia na rakovinu, veď cez krátku dobu trvania výskumu nemohli zomrieť všetci, môžeme povedať, že v skupine, kde užívali lieky sa vyvinulo 245 prípadov rakoviny, v kontrolnej skupine 190. A zrejme po skončení výskumu sa situácia ďalej zhoršila, veď rakovina na začiatku sa vyvíja pomaly. Výskumníci zrejmé riziko rakoviny opäť pripisovali náhode!

Pretože rakovina sa vyvíja pomalšie, tie výskumy trvajúce pár rokov ani neukazujú ozajstnú mieru rizika. V jednom výskume trvajúcom 10 rokov riziko rakoviny prsníka sa zvýšilo na dvojnásobok.

Choroby svalov
Podľa jedného výskumu účinkom statínov u štvrtiny ľudí sa vyvinie slabosť a bolesť svalov. Z 22 profesionálnych atlétov 17 prestalo športovať vplyvom užívania statínu.
V jednom inom výskume vplyvom šesťmesačného užitia statínu u 40% žien sa vyvinuli zníženie energie a zvýšená únavnosť. Samozrejme v správach o testoch statínmi problémy spojené so svalstvom bagatelizujú, považujú za problém len celkom závažné prípady. Ale slabosť a bolesť svalov sú vážnymi prekážkami v tom, aby ľudia športovali, čo je jedným z najúčinnejších spôsobov predchádzania srdcovej choroby.
Je dôležité si poznamenať, že srdce je vlastne veľký, rytmicky sa sťahujúci sval. Statíny neporušia len funkciu buniek kostrového svalstva, ale poškodzujú aj bunky samotného srdcového svalu. O tom je môj článok Statíny spôsobujú zúženie ciev a srdcovú nedostatočnosť.

Ochorenia nervového systému
Vplyvom statínov signifikantne vzrastá počet zosnulých v nehodách, samovražde, agresívnych činoch, neurologických chorobách. Aj iné výskumy ukázali stupňujúce agresívne správanie a násilnú smrť v štúdiach znižujúcich hladinu cholesterolu. Aj vo výskumoch opíc zníženie hladiny cholesterolu zvýšilo pomer agresívnych správaní. Podľa výskumov nízka hladina cholesterolu je charakteristická pre depresívne stavy a samovraždu. V štúdie Davidsona a Kaplana medzi ľuďmi s depresiou, ktorí brali aj statín, 2,5-krát častejšia bola samovražedná myšlienka. Početné štúdie potvrdia, že nízka hladina cholesterolu zhoršuje mentálne schopnosti a súvisí s Alzheimerovou chorobou. U 143 ľudí so zoslabnutou pamäťou alebo ukazujúcich znížené kognitívne schopnosti zanechaním užitia statínu príznaky sa zlepšili v 90%.

Samozrejme, keď statíny poškodzujú centrálnu nervovú sústavu, tak môžu vyvolať poruchu aj vo funkcii periférnych nervov. Analýzou údajov 465000 osôb preukázali, že v okruhu berúcich statín polyneuropatia je 16-krát častejšia. Ktorí brali liek viac ako 2 roky, tým už 26-krát väčšie bolo riziko polyneuropatie. (Neuropatia je porucha funkcie senzorických a motorických nervov, môže spôsobiť parestéziu, bolesť, znecitlivenie, pohybovú ťažkosť, a keď postihuje vnútorné orgány, orgány stratia nervovú reguláciu.)

Zhrnutie
Údaje štúdií z obdobia pred 2006 nie sú hodnoverné a nevydajú ich na dodatočnú nezávislú kontrolu. Negatívne výsledky štúdií po 2006 sú v ostrom kontraste so správami o víťazstve štúdií z obdobia pred 2006. Podľa analýze štúdií po 2006 statíny aj v prvotnej, aj v druhotnej prevencii sú bezúčinné. Berúc do úvahy závažné vedľajšie účinky použiteľnosť statínov je viac ako pochybná. Cholesterolový biznis podvodom, zaslepovaním pomocou štatistiky a pomýlením pomocou zdôraznenia relatívneho zníženia rizika zväčšovala nepatrné výsledky. Ešte raz pripomínam: keď liek o 0,5% zníži riziko úmrtia, kým v skupine placebo riziko bolo 1%, odborníci zaoberajúci sa so statínmi to propagujú tak, že o 50% sa znížilo riziko úmrtia. 0,5%-né zníženie rizika je nevnímateľne malá výhoda, pre ktorú sa neoplatí znášať závažné vedľajšie účinky.

 

Odporúčame prečítať:

Niečo okolo vitamínu K2 smrdi

Vitamín K ako záchranca

Chcete žiť dlho? Jedzte veľa tuku!