Zdroj: Dr. Malcolm Kendrick

Prekladala, upravila: Katalin Bacskor

Cholesterolová hypotéza bola mŕtvo narodený nápad. V Maďarsku je menej známe, ako ostro kritizujú v zahraničí ten nebezpečný blaf, na čo ľudia zomierajú, z čoho ale stomiliardy profituje farmaceutický priemysel. Dnes lekár, kto predpisuje svojim pacientom liek znížiaci hladinu cholesterolu, zajtra sa bude konfrontovať úzkostne s tým, koľkým ľuďom skrátil život svojou neinformovanosťou.

V súvislosti so srdcovou chorobou bombardujú nás toľkými nejasnými absurditami, že ani neviem, kde mám začať. Zdá sa, že spolu so svitaním každý deň ohlasujú jednu novšiu štúdiu, ktorá dokonale vyvráti predošlú.

Rybí olej omega-3 prospieva nám, rybí olej omega-3 neprospieva nám. Alkohol chráni pred srdcovou chorobou, alkohol nechráni pred srdcovou chorobou. Káva prospieva nám, káva nám škodí.

Alebo predsa len prílišná konzumácia mlieka bola na vine, alebo zelený čajový list, alebo citujúc moju drahú dcéru: “Aha, iste!“ Vtedy by som chcel kričať. “Pozor chalani, mám jasno v tom, že fungujeme podľa princípu ´publikuj alebo sa stratíš´ a ´čím viac publikácií vieš predložiť, tým väčší bude rozpočet nasledujúceho výskumu´, ale zastrašíte ľudí skoro na smrť. Už nikto nevie, čomu veriť alebo čo robiť. A aj ináč, vaša štúdia je MIZERNÁ!

No, teraz choďte pekne a nechajte si rásť bradu, a robte nejaký poriadny nudný výskum, čomu nikto nerozumie.“ Ale nebudú. Veď oveľa zábavnejšie je vystupovať v nejakom spravodajskom programe a tam vážne prednášať ich objavy spojené s najnovšími možnými príčinami srdcového infarktu, a upozorniť na nebezpečenstvo, čo treba ľuďom pripomenúť v absolútnej miere.

Potom pravdepodobne prichádzajú pozvania na dobre platené prednášky na medzinárodné kardiologické konferencie. Potom máva profesorský titul. „Kto, ja? Naozaj si nezslúžim, ale keď si naozaj myslíte“ V tom stále sa meniacom a úplne konfúznom svete jedna teória dobre obstála aj po dlhšom čase. A to:
hypotéza o stravovaní a o srdci
(alebo hypotéza o cholesterole)

Keď jeme priveľa jedál obsahujúcich cholesterol a/alebo nasýtené tuky, zvýši sa nám hladina cholesterolu v krvi. Prebytok cholesterolu sa ukladá na stenách artérií, ktoré zhrubnú a zužujú sa. Časom sa uzavrie krvné zásobovanie srdca (a iných orgánov), a nastane srdcový infarkt a stroke.

Aj keď použijeme akýkoľvek názov, hypotéza má tú výhodu, že je extra-super jednoduchá, od piatich rokov veku použiteľná aj bez dozoru rodičov. Ale len opatrne! Asi najväčšia deformácia vedeckého výskumu, keď sa vám páči, svätý grál výskumníkov je viera, že napokon najjednoduchšie riešenia sú správne.

Ale neuškodí si spomínať aj na historické upozornenie:
Každý zložitý problém má jednoduché, priame a zrozumiteľné riešenie, ktoré je nesprávne.

Henry Louis Mencken

A otec môj, cholesterolová hypotéza je naozaj nesprávna! A predsa ako vábivá pieseň Sirény už viac rokov očaruje vedcov, lekárov a verejnú mienku, a zrúti nás do úplnej skazy. Dobre, keď si pozrieme slzotvornú mieru profitu, čo generuje, firmy vyrábajúce lieky nezrútila do skazy. Zatiaľ.

Naozaj, keď už všetci uverili, že vysoká hladina cholesterolu je jedinou a hlavnou príčinou srdcovej choroby, začínala sa zlatá horúčka na objavenie liekov znížiacich hladinu cholesterolu. Mimoriadne úspešná zlatá horúčka, s vedením veľkých firiem vyrábajúcich lieky.

Na začiatku bezpochybne nedarilo sa príliš dobre. V 1960-70 -tych rokoch objavili všelijaké látky, ktoré na najväčšiu radosť znížili hladinu cholesterolu. Ale keď vykonali klinické štúdie, zistili, že v skupine užívajúcich liek zomrelo viac ľudí ako v skupine dostávajúcich placebo.

V niektorých prípadoch účinná látka znížiaca hladinu cholesterolu skoro zdvojnásobila úmrtnosť. To značne zdržiavalo vec. V 1970 WHO (World Health Organization, nie rocková kapela) v jednom výskume liekovej skupiny klofibrátov, znížiacich cholesterol, zmeral hladinu cholesterolu 30000 zdravým mužom stredných rokov v Edinburgh, v Prahe a v Budapešti.

Do výskumu vybrali 10000 mužov s najvyššou hladinou cholesterolu, polovica dostala klofibrát, polovica placebo. Po piatich rokoch celkovo zomreli 128 zo skupiny dostávajúcich klofibrát a 87 zo skupiny dostávajúcich placebo. Pozor! A v skupine klofibrátovej nastalo viacero osudných infarktov srdca. Napokon vyslovili, že ten problém vôbec nemá nič spoločné so schopnosťou klofibrátu znížiť cholesterol.

Ale kdeže, ako nám vôbec príde na um taká mŕtvo narodená myšlienka?! Liek zrejme mal nejaký iný, škaredý účinok spôsobujúci srdcovú chorobu – nieže by niekto mal poňatia, aký. Ale pretože vtedy už každý „vedel“, že srdcovú chorobu zapríčiňuje vysoká hladina cholesterolu, nikto sa neodvážil uviesť, že tie výsledky asi, naozaj len možno, protirečia cholesterolovej hypotéze. Ale pozor, nikdy nedovoľme, aby fakty pokazili jednu ináč dobrú historku!

1960-70-80-te roky znamenali obdobie, ktoré môžeme definovať ako obdobie BS (Before Statins, teda pred statínmi). (V kocke: statíny sú lieky znížiace cholesterol, a v očiach lekárskej komunity predstavujúcej hlavný prúd znížia riziko srdcovej choroby. O tej téme neskôr oveľa viac.)

V tom období našli také nové lieky, ktoré síce znížili hladinu cholesterolu, ale zvýšili úmrtnosť a tak pravdupovediac nestáli za nič. Podľa mojej mienky hovorím pravdu, že viera cholesterolového bratstva sa bolestivo preskúšala. Ešte aj farmaceutický priemysel , síce dosť neochotne, začal sa obzerať inými smermi.

Len aby som spomenul príklad: pokladám za zábavný ten dokument vydaný v 1992 obrovskou farmaceutickou spoločnosťou Pfizer, ktorý som zachoval. To sa stalo o dva roky skoršie pred rozmachom „statinománie“. Názov dokumentu je „Patologické triggery: Nové vysvetlenie kardiovaskulárnych rizík“. Pravdepodobne som jediný človek, kto ešte má jeden exemplár toho dokumentu. Ako taká vzácnosť, aspoň… stojí za 50 halierov.

Tak sa začína:

Dnes veľká časť našich úsilí smeruje na kontrolu kôrnatenia ciev, vysokého krvného tlaku a vysokej hladiny cholesterolu, a tiež faktorov spôsobu života. Ale v nedávnej minulosti nahliadnutie do patológie chorôb vencovitých tepien srdca nasmerovala našu pozornosť na povahu vzniku aterómu (tukové usadeniny v stene artérií) a na nemilosrdný postup k akútnym kardiálnym príhodám…

To je čoraz čudnejšie. Čo mohli pod tým rozumieť? V skutočnosti Pfizer v celom dokumente nenápadne pripraví pôdu na dokonale novú koncepciu, podľa ktorej ani nie práve vysoký krvný tlak a hladina cholesterolu spôsobuje srdcovú chorobu, ale niečo iné. Ale čo to môže byť? Teda čo? Podľa dokumentu srdcová choroba ukazuje súvislosť najčastejšie so vznikom abnormálnych krvných zrazenín…

Kvôli potmehúdskej povahe kôrnatenia ciev je životne dôležité skúmať úlohu krvných doštičiek a trombózy v procese…

V dnešnej dobe spolu s celým farmacuetickým priemyslom Pfizer by považoval absolútne za humbug texty o krvných doštičkách a trombóze, lebo teraz už existujú statíny. Keby dnes niekto spomenul krvné doštičky, poprosili by ho, aby pred odchodom veľmi rýchlo vyprázdnil písací stôl.

A ako objavili statíny, tie nádherné tablety, ktoré z nás všetkých časom vyčarujú novodobé Matuzalemy žijúce 600 rokov? Vysoko kvalifikovaní vedci namáhavou činnosťou v laboratóriu jestvujúcej v hlbine jednej veľkej továrni vyrábajúcej lieky? Použili trojdimenzové modelovanie a mali presné vedomosti o fungovaní vnútornej biochémie pečene? Teda…nie. Ako veľa iných populárnych liekov, aj statíny objavili celkom náhodne.
A s tým sme prišli do malej doliny severnej Číny.

Chladné a osamelé miesto, kde malá rastlina zúfalo bojuje, aby zostala nažive. Rastlina zvaná červená kvasnicová ryža. Tá rastlina sa musí popasovať s veľmi mnohými takými dravcami, ktoré ju považujú za nadmieru chutnú, čím krehké chytanie sa k životu sa stane ešte neistejšou.

Ale smelá malá rastlina má dobre osvedčený trik. Produkuje jed zvaný lovastatín, čo zabije zvieratá, ktoré boli dosť ľahkomyselné, aby ju zjedli. Jeden výskumník americkej vlády objavil tú rastlinu a pre ďalšie skúmanie zobral ju so sebou domov. Predpokladám, lovastatín bol dosť neužitočný jed, aspoň z hľadiska amerického vojska. Ale vysvitlo, že lovastatín blokuje enzým zvaný HMG-CoA reduktáza.

Ten enzým má vplyv na dlhý-dlhý postup syntézy cholesterolu v pečeni. Preto v menšej, nie veľmi jedovatej dávke lovastatín blokuje tvorbu cholesterolu a v ľudských jedincoch zníži hladinu cholesterolu v krvi.

Merck, čo bol viac rokov najväčšia farmaceutická spoločnosť sveta, získal lovastatín od americkej armády, prihlásil na patentovanie a pokračovanie je – ako zvykli hovoriť – história. Ľudstvo vstúpilo do „Statínovej Éry“. Počuj fanfáre!

S vedením Mercku začínal mliekom-medom tečúci Kánaán. Ak kardiológ mal také šťastie, mohol viesť klinickú štúdiu statínu, a na hranici zázraku, jeho dom zrazu narástol na dvakrát väčší a vedľa neho sa vyčaroval aj krásny bazén.

V 1987 na najväčšiu ľútosť ostatných farmaceutických firiem Merck vyšiel s lovastatínom. Ale ani ostatné firmy nezaháľali dlho. Rozkaz bol vydaný: „Nájdite iný inhibítor enzýmu HMG-CoA, alebo smrť na vás!“ Tak počas rokov sa vynorili početné iné „statíny“, niektoré medzi nimi znamenajú profit viac miliard dolárov.

Lekári spočiatku neboli oduševnení týkajúc sa statínov. Mnohí neverili cholesterolovej hypotéze a tomu, že zníženie cholesterolu môže byť užitočné. Vtedy sa zapojili farmaceutické firmy, a začali mohutné klinické štúdie na preverenie priaznivého vplyvu statínov, znížiaci cholesterol. Každá jasne dokázala cholesterolovú hypotézu a hodnotu statínov. Konečne objavili liekovú skupinu, ktorá zníži hladinu cholesterolu, chráni proti srdcovej chorobe a zároveň nezabije nikoho! Haleluja!

Vykonali sme veľkú cestu od vedeckej hypotézy k „všeobecne známemu faktu“: teraz je už nesporné, že zvýšená hladina cholesterolu spôsobuje srdcovú chorobu, a statíny sú zázračné životodarné lieky. Ale ako by som mohol niekoho presvedčiť o opaku?

Veď neuplynie deň, keď nepočujeme niekde o dôležitosti zníženia cholesterolu. Reklamy bombardujú nás najnovším joghurtom, probiotikom, margarínom a mliečnym nápojom, ich účinkom znížiacim cholesterol a chrániacim srdce.

A aj ináč, ako by mohlo byť nepravdivé niečo, čo väčšina tvrdí? Vlastne počas dejín vied sa veľmi často stávalo, že čo väčšina veria, bola úplná hovadina. Prosí si ešte niekto jednu pijavicu? Alebo čo poviete na to: „v ľudskom žalúdku sa žiadna baktéria nevie uživiť“, alebo: „prísne pokoj v posteli po srdcovom infarkte!“ Koľko miliónov ľudí zabili tým?

Každý sa môže mýliť. Ale z nejakej príčiny lekárska komunita obzvlášť ťažko uznáva svoje omyly. Nižšie uvediem fakty, ktoré Vás možno presvedčia:

1. Diéta s vysokým obsahom tukov, nasýtených alebo nenasýtených, neovplyvňuje hladinu cholesterolu v krvi.
2. Prvý bod je bezvýznamný, lebo:
3. ani tak príčinou srdcovej choroby nie je vysoká hladina cholesterolu
4. Statíny chránia proti srdcovej chorobe iným mechanizmom účinku, nie znížením cholesterolu. (V malej miere zmiernia subakútny zápal na úrovni organizmu – poznámka Sz. G.)

5. Ochrana poskytovaná statínmi je taká nepatrná, že sa neoplatí brať liek (najmä u žien)
6. Statíny majú oveľa viac nepríjemných vedľajších účinkov, ako ktoré priznajú (vrátane smrteľných, a strašne deformovaných novorodencov).
Neveríte? Čítajte ďalej!
7. „Znalcov“ odboru nesmieme počúvnuť, lebo dostanú zarážajúce sumy od výrobcov statínov, aby dosť hlasne spievali vopred napísané hymny.

Dúfam, kým prečítate knihu, väčšina zahodí svoj statín a bude opäť chodiť. Ktorí ešte neberú statíny, môžu povedať svojmu lekárovi, kam ich má schovať (kam nesvieti slnko). (A nie, nevyrábajú čapíky.) Verejnému zdravotníctvu by usporili 2 miliardy a státisícov ľudí by ušetrili od utrpenia nepríjemných vedľajších účinkov a od doživotnej hipochondrie.

V knihe neskôr vysvitne, čo v skutočnosti zapríčiňuje srdcovú chorobu. Žiaľ, to nie je päťminútová odpoveď. A nestojím sám so svojim názorom. Stovky a stovky lekárov a výskumníkov súhlasia s tým, že cholesterolová hypotéza je nezodpovedná.

Mnohí mlčia, alebo nútili ich mlčať, ale niekoľkí majú odvahu ozvať sa. Ale ich hlas naproti hlasu pevných „statinátorov“ nepodporujú viacmiliardové rozpočty farmaceutických firiem. Dúfam, tá kniha spustí zmenu. Lebo napriek mojej zdanlivej dobromyseľnosti myslím smrteľne vážne, že pomýlená vojna vedená prostredníctvom statínov proti cholesterolu je niečo veľmi podobné k zločinu proti ľudstvu. Také podobné, že sa ani nedá určiť rozdiel.

Odporúčame prečítať:

Vitamín K ako záchranca
Vitamín D3 prečo je taký dôležitý?
Ako rozrušila supermodelka Gisele Bündchen “rakovinových odborníkov”?