Naše produkty GALGAL+ Multivitamin, resp. GALGAL+ Čakanie bábätka sme vyvinuli podľa najnovších výskumov so zreteľom na prirodzenosť a životaschopnosť. To znamená, že tieto produkty obsahujú všetky vitamíny, minerály, stopové prvky. Neustále by sme mali zdôrazniť, ako by sme vedeli dosiahnuť v živinách bohatú, a pestrú vyváženú stravu.

GAL+ Multivitamin

 

Asi je to prekvapujúce, ale nemenej dôležité je, že čo všetko neobsahuje, ako to, že čo všetko je obsiahnuté v produkte… Veď koniec koncov to ma podnietil k vytvoreniu nového multivitamínu, pretože som videl, že ani doma, ani v Európskej únii nie je taký produkt, v ktorom by nebol taký komponent, na základe ktorého by som neužíval ani vtedy, keby mi za to aj platili (a v tomto prípade predovšetkým nemám na mysli výživové doplnky, ale skôr zlé formy a nadmerné množstvo účinných látok).

Nechcem vás unavovať  na mnohých miestach prezentovanými vitamínmi (napr. vitamíny D, E a K), minerálnymi látkami (napr. horčík) a potravinovými doplnkami (napr. rybí olej), teraz by som ich podrobne necharakterizoval, čo a prečo toľko látok a prečo v takej forme atď. Ale predsa by som vyzdvihol niekoľko takých zložiek, ktoré pokladám za potrebné zdôrazniť: prečo je v nich napr. jód, cholin a vitamín A, prečo je v nich namiesto kyseliny listovej metylfolát, resp. prečo neobsahuje železo.
Pozrime sa na to podrobnejšie.

GAL+ Čakanie bábätka

Naše produkty GALGAL+ Multivitamin, resp. GALGAL+ Čakanie bábätka

Jód (a selén)

Jód je dôležitý nielen pre činnosť štítnej žľazy.
Okrem iných funkcia jódu je účinnejšia v mozgu, vo vaječníku, v ženských prsiach, v semenníkoch ako aj v štítnej žľaze, ale len vtedy, ak zásoba jódu organizmu v ideálnom prípade je vyhovujúca. Je smutné, že lekári len v súvislosti štítnej žľazy myslia na jód, a u tých pacientov, ktorí mali problémy s jódom, aj u tých, u ktorých odstránili štítnu žľazu, odporúčajú úplné vynechanie jódu (aj v strave, ktorá obsahuje jód).

To preto odporúča toľko lekárov, pretože podľa niektorých štúdií môžeme konštatovať, že náhrada jódu a / alebovysoký príjem jódu môže zvýšiť riziko problémov so štítnou žľazou, a v prípade u tých, ktorí trpia autoimunitným ochorením štítnej žľazy pri náhrade jódu hoci zriedkakedy, ale laboratórne hodnoty môžu vykazovať len dočasne zhoršenia.

V iných štúdiách sa zistilopresne opak, že nadmerný príjem jódu nezvyšuje, ale skôr naopak: znížilo riziko ochorenia štítnej žľazy. Takže vyšetrenia sú v rozpore z hľadiska doplnenia jódu. Na druhej strane v tom je celková zhoda, že ak správne užívame selén, znižuje sa riziko ochorenia štítnej žľazy a chráni organizmus od nežiadúcich príznakov jódu. Celkovo z prieskumov vyplýva, ak je v organizme dostatok selénu, v tom prípade jód nie je škodlivý, skôr naopak: prospieva. Hladina jódu u ľudí autoimunitného ochorenia štítnej žľazy vo všetkých prípadoch je oveľa nižšia ako u zdravých ľudí.

Čím horší je zdravotný stav človeka, tým nižšia je hladina jódu štítnej žľazy. Najväčšími spotrebiteľmi jódu na svete sú Japonci, ich denná spotreba jódu je vysoko nad 1000 mikrogramov denne (vyskytujú sa aj oveľa väčšie hodnoty v rozmedzí od 1 200 do 13 000 mikrogramov). U nich aj ochorenie štítnej žľazy je zriedkavejšie, ale ani Hashimotova choroba nie je častejšia. U nich aj príjem selénu je oveľa vyšší.

Hlavnou príčinou ochorení štítnej žľazy ja predovšetkým nedostatok jódu v strave (druhý problém je, že pri užívaní liekov thyroidného hormónu hodnoty môžu byť lepšie aj v dôsledku nedostatku jódu, ale problémom naďalej zostáva pri úbytku jódu).

Ak máme problém so štítnou žľazou máme užívať alebo nie? Ak áno, koľko?´
Najideálnejšie je, ak užívame čím viac jódu, čo určite neprinesie zhoršenie stavu v laboratórnych hodnotách. Pred užitím jódu, je dôležité, aby naša hladina selénu bola v poriadku (a podľa možnosti aj hladina vitamínu C a magnézia).

Ak nie sme zvyknutí na bohatú stravu selénu (pečeň, každá morská ryba, rôzne morské plody a horčica je výborným zdrojom selénu), tak môžeme užívať 2-4 týždne 200 mcg selénu vo forme kvasiniek a najmenej 2000 mg-ov vitamínu C za deň (ale delene po celý deň), +200-400 mg vysoko vstrebávateľné zlúčeniny horčíka (napr. vo forme Mg-laktátu / bisglycinátu / askorbátu / orotátu). Potom môžeme mať istotu pri užívaní 225 mcg jódu, túto dávku sa oplatí aj zvýšiť.

Po začiatku užitia jódu už môžeme znížiť selén na 100-120 mcg (aj v menej bohatej strave selénu je aspoň 50-100 mcg-ov). Je žiadúce, aby každý pacient štítnej žľazy, alebo človek bez štítnej žľazy mohol užívať denne 225 mcg-ov jódu. Ak napriek správnej optimalizácie užívania jódu by sa zhoršili hodnoty (k tomu je veľmi malá pravdepodobnosť), tak vynechanie gluténu by to určite vyriešilo tento problém. Ak ani to, tak strukoviny, potraviny s obsahom Neu5gc (cicavce), vynechanie potravín, ktoré patria k odrodu zemiakov určite vyrieši (t.j. autoimunitná protokolná diéta, AIP).

Jód pre budúce mamičky?

Je výnimočne dôležitý, pretože už nedostatok jódu v malom množstve o 8-16 bodov znižuje
očakávateľnú inteligenciu dieťaťa (IQ). V prípadne akútneho nedostatku jódu sa môže
vytvoriť aj kretenizmus. Okrem toho môže zvýšiť aj riziko ochorenia ADHD, najmä vtedy, ak
budúca mamička počas tehotenstva alebo počas dojčenia trpí s nedostatkom jódu. Oproti tomu
veľa lekárov v tomto prípade zakazuje pre matky s chorobou štítnej žľazy užívať jód. Aj
v tomto prípade najprv je potrebné optimalizovať hladinu selénu, a potom môže nasledovať
doplnenie jódu.

Produkty GAL a GAL+ Čakanie bábätka, GAL+ Multivitamín preto obsahujú 225 mcg jódu,
lebo (ak je hladina selénu optimálna) zriedkakedy môže zapríčiniť problémy v autoimunitnej
chorobe štítnej žľazy, ale pri dlhodobom užívaní už je postačujúce k zvýšeniu optimálnej
hladiny jódu. Preto 120 mcg-ov selénu a nie 200 mcg-ov, lebo ak na dlhšiu dobu užívame 200
mg-ov (navyše ak naša strava obsahuje selén), môže spôsobiť vysokú hladinu selénu, ktorá už
je viac než optimálne, tak tiež môže spôsobiť problémy. (Je úplne postačujúce aj 120 mcg-ov,
totiž pochádza sčasti z methyl-L-selenocysteinu a methyl-L-selenoglutaínu, ktoré patria
k aktívnejším formám, viac sú tolerantnejšie a lepšie sa vstrebávajú.)

Ak niekto by sa chcel viac prehľbiť v téme jód, odporúčam knihy a štúdie od Dr. Davida
Brownsteina, Dr.Jeffrey Dacha, Dr.Guy E.Abrahama a Dr.Jorge Flechasa, alebo v blízkej
budúcnosti vydanú knihu pod názvom: Liečivý jód.

GAL Multivitamin

GAL Multivitamín

Naše produkty GALGAL+ Multivitamin, resp. GALGAL+ Čakanie bábätka

Viac:
https://jeffreydachmd.com/hashimotos-selenium-and-iodine-part-two/
Dr. Jorge Flechas: Autoimmune Thyroiditis and Iodine Therapy. Journal of Restorative
Medicine. 2013.
https://www.bmj.com/content/352/bmj.i941/rr-2

Cholinová soľ
Konzumovanie optimálneho množstva cholínu je preto dôležité, aby náš mozog, nervový
systém, pečeň a obličky riadne fungovali, a pre optimálne fungovanie našich buniek je tiež
veľmi dôležité.

Z prirodzených potravín vo väčšom množstve cholinovú soľ obsahuje žľtok, pečeň
a mozoček. Z týcho potravín veľa ľudí konzumuje vajce a pečeň. Jeden kus žľtka obsahuje
120-150 mg-ov cholínu, a 10 dkg pečene pribl. 400 mg-ov. Silná tepelná úprava mu ubližuje,
ale varenie/dusenie nie veľmi.

Každý by mal denne konzumovať 500 mg cholínu (legálne odporúčanie je medzi 425-550
mg-ov). Kto zje priemerne aspoň denne 4 žľtka? Alebo len tri za deň, a pritom ešte týždenne
minimálne dvakrát pečeň? Dúfam, veľa ľudí. Ale kto nie, musí doplniť. Väčšina ľudí trpí s
nedostatkom cholínu.

Mladé mamičky a cholinová soľ

Pre matky je oveľa dôležitejšia cholínová soľ a potrebujú oveľa väčšie množstvo. Aspoň by
mali skonzumovať 930 mg-ov cholínu za deň, čo zodpovedá 6-8 ks žľtka denne.
Okrem toho, že cholin je nepostrádateľný pre normálny vývin embrya, pomáha pri
predchádzaní vývinových porúch embryí.

Na základe vyšetrenia z roku 2012 bolo dokázané, že tie mamičky, ktoré počas tehotenstva dostali 930 mg-ov cholínu, urodili zdravšie deti„lepším“ nervovým systémom, než tie mamičky, ktoré dostali „len“ 480 mg-ov cholínu.

To, že má „lepší“ nervový systém, znamená, že počas tehotenstva klesla hladina stresu aj
u placenty aj u novorodenca (CRH, kortizol), aj neskôr po narodení disponujú lepším
„stresovým systémom“ (napr. lepšia funkcia HPA os, lepšie spätné väzby). S takým lepším
„stresovým systémom“ disponujúce bábätká aj v dospelom veku budú odolnejšie proti iným
chorobám (ako inzulínová rezistencia, vysoký krvný tlak a ďalšie choroby, ktoré vyplývajú zo
stresu).

Náchylnosť k stresu pri narodení ovplyvňuje aj HPA os (je to známe aj v prípade
nedonesených, ktoré vo veku dospelosti sú náchylnejšie k stresu a inzulínovej rezistencii).
Je zaujímavé, že u prírodných ľudí (Weston Price) pre mladé mamičky zabezpečujú počas
tehotenstva a dojčenia stravu s vyšším obsahom cholínu. Takže ak sa dostaneme minimálne
k 930 mg-om cholínu – aspoň v treťom trimestri -, môžeme urobiť prvý a asi posledný krok
k tomu, aby sa stali vyrovnanými dospelými.

Okrem toho počas tehotenstva predchádza aj preeklampsiu, pretože jej príčinou je vysoká hladina CRH placenty, ktorú užívanie cholínu v značnej miere znižuje. Tento výskum aj preto je zaujímavý, lebo v značnej miere znamená zmenu v porovnaní u tej skupiny mamičiek, ktorá namiesto 480 mg-ov cholinu brala 930 mg-
ov. Vo výskume boli použité cholinchloridy, t.j. cholinové soli (v obidvoch skupinách 380 mg
cholinu bolo zo stravy, v jednej +100 mg cholinu z cholinchloridu a v druhej +550 mg).

Preto v GAL+ Čakanie bábätka je 900 mg cholinu vo forme cholinovej soli, tak ako aj vo
výskume. Preto 900 mg-ov, lebo málo ľudí konzumuje denne 3 ks vajcia, čo by zodpovedalo
380 mg cholinu zo stravy a takto aj pre tých je postačujúce, ktorí sa zúčastnili vo výskume (30
mg-ov hocikto zje, tak pre každého je zabezpečené vo výskume postačujúce 930 mg-ové
množstvo aj bez žľtka a pečene).

A ten, kto konzumuje veľa pečene/vajec, ani preňho nie je
problém konzumovanie väčšieho množstva stravy, aj denná 2000 mg-ová dávka je bezpečná.
Jedným významným ukazovateľom cholinovej soli (a každá iná základná surovina, ktorá
obsahuje cholin, ako napr. cholin-bitartarát atď) je tzv. obsahovosť amínov, ktorá do 10 ppm
je vyhovujúca.

Jedným významným kvalitatívnym ukazovateľom cholinových solí (a ďalšie základné druhy,
ktoré obsahujú cholin, ako cholin-bitartarát atď.) je tzv. aminová skupina, ktorá do 10 ppm je
ešte optimálna. Naše výživové doplnky obsahujú 1 desatinu amínov (1 ppm).

Spomínaný prieskum:
Jiang, X., Yan, J., West, A. A., Perry, C. A., Malysheva, O. V., Devapatla, S., … Caudill, M.
A. (2012). Maternal choline intake alters the epigenetic state of fetal cortisol-regulating genes
in humans. The FASEB Journal, 26(8), 3563–3574.

 

GAL+ Multivitamin

GAL+ Multivitamín
Naše produkty GALGAL+ Multivitamin, resp. GALGAL+ Čakanie bábätka

Vitamin A

Prečo je dôležité a zároveň aj nebezbečné doplnenie vitamínu A, v akej forme je optimálne?
Vitamín A (retinol) v našom tele môže pochádzať z dvoch zdrojov:
– V našej strave (najmä zelenina) sa nachádzajú karoteonidy (najmä alfa- a betakarotén), ktoré
náš organizmus premení na retinol (vitamín A).

– V živočíšnych potravinách je vitamín A (retinol).
Nedostatok a prebytok vitamínu A je škodlivý. Prebytok spôsobuje relatívny nedostatok
vitamínu D3 na úrovni receptoru, aj preto je škodlivý (kvôli tomu D3 znižuje toxicitu).
Ľudské telo karoteonidy premieňa na retinol: teda len na toľko, koľko je potrebné, preto
nehrozí predávkovanie (síce z jedného výskumu aj doplnenie vitamínu A a betakarotínu
považovali za škodlivé: u fajčiarov ešte sa zvýšilo riziko rakoviny pľúc.

Vo výskume používali syntetický betakarotin, ale dobre vieme, že karoteonidy v potravinách sa
nenachádzajú len vo forme betakaroténu, vždy obsahuje aj alfakarotin, preto je to výlučne
umelo vytvorená teória (to isté tvrdili aj v ďalšej štúdii, kde za škodlivé považovali doplnenie
vitamínu E…, vyšlo najavo, že vitamín E sa nachádzal vo forme alfatokoferolu, síce
gammatokoferol je oveľa účinnejší, preto jednostranne užívať vitamín E len vo forme
alfatokoferolu aj vtedy je škodlivé, ak pochádza z prírodných zdrojov. Užívame niečo, ktoré
je dobré, ale v úmere znižujeme účinnosť toho, čo je ešte lepšie… účinok čistého dobra je
teda negatívny.)

Vráťme sa k vitamínu A! Užívanie vo forme zmiešaných karotenoidoch nespôsobuje žiadne
riziko, v žiadnom prípade nemôže dôjsť k predávkovaniu, lebo organizmus produkuje toľko
retinolu, koľko potrebuje. Retinol môže viesť aj k predávkovaniu. Je žiadúce, aby sme užívali
vitamín A vo forme zmiešaných karoteonidoch… Ale kvôli nedostatku zinoku užívajme aj
zinok, nie je to problém. No áno, ale sú takí, ktorí z genetických dôvodov pri vhodnom
prijímaní zinoku nemôžu z karoteionodov vytvárať dostatočný retinol. Pre nich je dôležité aj
vitamín A vo forme retinolu!

V podstate vitamín A (retinol) je výlučne obsiahnutý  v pečeni. 10 dkg pečene obsahuje
približne 20 tisíc IU vitamínu A (medzi 10-80 tisíc IU). Náš organizmus potrebuje denne
približne 2-8 tisíc retinolu. Aj viac, či menej je škodlivé. Teda ak niekto týždenne raz
konzumuje pečeň, nebude trpieť v nedostatku vitamínu A, ale ten, kto napr. týždenne 2-3 razy
zje pečeň a ešte užíva k tomu denne viac než 5000 NE retinolu (napr. s multivitamínom), to
už môže byť priveľa… a pre takého človeka, ktorý neje pečeň, je priamo výhodné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Multivitamíny a Pre bábätká obsahujú 5000 IU
ekvivalentov vitamínu A, z ktorých polovica pochádza 2500 IU zmiešaných karoteinoidov, je
hodnotený certifikáciou RSPO („ šetrné voči orangutánom“), obsahuje karoteonidy
z červeného ovocia palmy (alfa-, beta- a gammakarteonidy, ale aj iné karoteonidy, aj lykopén,
síce to nie je vyznačené, lebo organizmus z neho neprodukuje vitamín A). A druhá polovica
(2500 IU) je z retinolu. Takže ľudia, ktorí nejedia pečeň a z genetických dôvodov nie sú
schopní previesť v zelenine sa nachádzajúce karoteonidy na retinol, aj oni môžu prijímať
dostatočné množstvo retinolu, a tí, ktorí jedia veľa pečene, ani pre nich nebude prehnané
denne + 2500 IU retinolu.

Obsah zinku bohato postačuje k prevedeniu karotenidov na retinol.
Metylfolát – kyselina listová

Vitamín B9 je známy ako kyselina listová. Mali by sme vedieť, že kyselina listová sa
nenachádza v prírode, ani v potravinách, ani v ľudskom organizme. Kyselina listová je úplne
neprirodzená látka. V prírode sa nachádzajú tzv. foláty (v rastlinných potravinách, ale aj
v živočíšnych), pretože u zvierat (aj u ľudí) skonzumované potravinové foláty sa premenia na
metylfoláty, tak aj v živočísnych potravinách nájdeme kyselinu listovú popri folátov.

Kyselina listová je aktívna forma, takže len to je dôležité, koľko folátov je v organizme. Kyselinu
listovú preto používajú v rôznych doplnkoch stravy, v liekoch, k obohacovaniu potravín a
müsli atď., lebo folát je nestabilná látka, takže nachádza sa len v čerstvých potravinách.
Folát by sme mohli vyťažiť, aj zakapsulovať, ale kým sa dostane k spotrebiteľom, rozkladal
by sa a nebol by účinný. Naopak kyselina listová je stabilná forma, ktorá pomocou enzýmov
v ideálnom prípade sa premení na foláty a neskôr na metylfoláty.

Problém je tam, že približne 90% populácie nevie zúžitkovať kyselinu listovú a u 60% populácie pripadá do úvahy MTHFR (je to mutácia v géne, ktorá má zásadný význam v metabolizme). Kyselinu listovú
približne 10% ľudí vie 100%-ne konvertovať na foláty, potom na metyfoláty, a 60% ľudí
veľmi ťažko alebo vôbec nevie premeniť. Oni ak sa dostanú veľa folátom (napr. jedia veľa
zeleniny), aj vtedy môžu mať nedostatok, pretože z aktívnej formy metyfolátu sa málo
premení. Avšak kyselina listová nemôže ublížiť, len maximálne nie je dobré k ničomu, ak sa
nepremení na aktívny metyfolát.

Ak užívame taký liek/doplnok stravy alebo kyselinou
listovou obohatené potraviny, môžu byť aj škodlivé, lebo značná časť kyseliny listovej sa
nepremenila na foláty, a takto nepremenená kyselina listová sa začína zhromažďovať v našich
tkanivách a krvi. Je to neprirodzená látka, ktorá nemá čo hľadať v tele,a začína sa
kumulovať… To samo o sebe je varovným signálom, lebo medzi hladinou nemodifikovanej
kyseliny listovej (UMFA = UnModified Folic Acid) a ďaľšími chorobami už našli koreláciu,
ako napr. pri výskyte rakoviny hrubého čreva.

Nedávno sa začali zaoberať s touto témou,
ktovie, čo vyjde ešte najavo… Každému produktu, ktorý obsahuje vitamín B9 vo forme
kyseliny listovej by väčšina ľudí by sa mala vyhnúť. Najefekívnejšou a najprirodzenejšou
formou B9 je metylfolát (aj vápenaté soli aj glukosaminy sú vhodné), aj kyselina listová je
vyhovujúca pre väčšinu ľudí, okrem tých, u ktorých diagnostikovali MTHFR homozygot+
poruchy (pribl. 10% obyvateľov). Nakoľko z aktívneho metylfolátu hocikomu stačí aj 200
mcg (aj v prípade tehotenstva), ale ani viac neuškodí, preto naše výrobky obsahujú medzi
200-600 mcg metylfolátu (a žiadnu kyselinu listovú).

Železo

Železo je vysoko oxidačné, má ničivé účinky v našom tele na každú bunku, preto je dôležité,
aby sme voľnú hladinu železa udržiavali na čo najnižšom stupni. Avšak v mnohých funkciách
organizmu zohráva nepostrádateľnú rolu, preto aj jeho absencia môže znamenať problém.
Železo pre väčšinu patogénov je významná živina, z toho dôvodu aj náhrada železa a nie
nízka hladina železa môže zvýšiť poliferáciu patogénov a tým hrozí chronická alebo akútna
infekcia. Preto naše bunky zásobujú železo ktoré je spojené s feritínom, najmä v prípade
infekcie, pretože pre väčšinu patogénov železo spojené s feritínom nie je dostupná.

To je hlavnou stratégiou zbavenia železa od baktérií a tým nás chráni pred infekciami. Pre
zásobovanie železa má ferritin významnú úlohu, ako aj v regulácii hladiny voľného železa:
Ak naše telo potrebuje viac železa (napr.imunitné bunky k vytváraniu peroxidu, čo využíva
proti škodlivým bunkám/baktériam), vtedy feritín zásobuje železo, ak sa zvýši hladina železa
v krvi, feritin uskladňuje prebytok a tým železo klesne na ideálnu nízku úroveň.

Náhrada železa a častá konzumácia so železom obohatenej stravy je škodlivá na črevnú mikroflóru
a na celú črevnú sústavu. Takže prvý krok, kde môže zapríčiniť veľa škody, je naše zažívacie
ústrojenstvo. Odtiaľ sa dostane cez krvné riečisko k všetkým bunkám a pri oxidácii spôsobuje
škodu v tvorbe zložiek krvi, resp. buniek. Zvyšuje výskyt baktérií (množia sa aj vo vnútri, ale
aj mimo buniek). Naopak, ak hladina feritínu je dostatočná a ani príjem železa nie je príliš

vysoký, tak všetky tieto škodlivé účinky miznú alebo aspon sa zmenšia. Feritin neodstráni
škodlivé účinky na zažívacie ústrojenstvo, preto je dôležité, aby sme príjem železa udržiavali
na nízkej hladine (v prítomnosti vyhovujúceho výskytu feritínu aj málo železa stačí, lebo
zlepšuje vstrebávanie a prijímanie železa na správne miesto).

Počas tehotenstva ja výnimočne dôležitá, aby hladina železa zostala nízka, a popritom aj zásoby železa musia zostať na optimálnej úrovni. Regulovanie hladiny železa, je lepšie, ak sa neuskutoční doplnením železa,
lebo môže uškodiť aj plodu. V jednom talianskom prieskume z roku 2014 tristo mladých
mamičiek podrobili testu, ktoré trpeli nedostatkom železa (anémia z nedostatku železa) a
rozdelili ich do dvoch skupín.

V jednej skupine 156 tehotných žien dostalo 2 x 100 mg
laktoferínu za deň a v druhej skupine 139 mladým mamičkám dávali 560 mg síranu
železnatého za deň. V skupine užívajúcej laktoferin (bez železa!), všetky ukazovetele
prijímania železa (hemoglobínu, železa, feritinu atď.) sa zjavne zlepšili, to znamená, že stav
s nedostatkom železa a anémia úplne zmizol, a naopak v skupine užívajúcej železo sa nič
nezlepšilo, ale naďalej zhoršilo.

Len u tých sa nevyskytli žiadne vedľajšie účinky, aj ich výsledky sa zlepšili, a u tých mladých
mamičiek s nedostatkom železa, ktoré užívali železo, zápal sa ďalej zhoršil, a z nich pre 16%
doplnenie železa spôsobilo vedľajšie účinky. Najprekvapujúcejší záver vyšetrenia bolo počas
prieskumu, že u tých, ktoré užívali len laktoferin, teda žiadne železo, nevyskytol sa žiadny
potrat a všetci novorodenci boli zdraví,a u tých, ktoré užívali železo sa vyskytlo 5 potratov.
Teda ak je to možné, nikdy nenahraďme železo! Samozrejme, ak máme nedostatok železa, je
dôležitá optimalizácia hladiny železa v našom tele, ale len v zriedkavých prípadoch je
potrebná náhrada železa. Počas gravidity, črevných problémov, pri chronickej alebo akútnej
infekcii je obzvlášť dôležitá bez náhrady železa optimalizovať hladinu železa.

Čo máme robiť teda, ak trpíme s nedostatkom železa?

Každopádne odmerajme hladinu feritinu. V prípade tehotenstva najlepšie je udržať medzi
hodnotami 50-75 mg/ml (na základe iných názorov medzi 20-75 ng/ml). Hladina feritinu sa
zvýši v prípade akútneho/chronického zápalu, aj v prípade infekcie, obezity/metabolického
syndrómu, ale nízka hladina feritinu v každom prípade naznačuje nízku systemizovanú
hladinu železa a/alebo aj to, že železo v našom tele len v malej časti je zastúpene v ideálnom
„úložisku“, vo feritine, to znamená, že v takomto prípade je značne škodlivá vysoká alebo
normálna hladina železa. Ideálne hladina železa by mala byť nízka-stredná, a hladina feritinu,
transferinu a hemoglobínu normálna.

Hoci udržiavanie nízkej hladiny feritínu na dlhú životnosť má určité výhody (okolo 20ng/ml),
napriek tomu viac sa oplatí usilovať sa obzvlášť počas gravidity na hodnotu okolo 50ng/ml
(medzi 50-75). Ak naša hodnota je v tomto rozmedzí, nezáleží na tom, akú máme hladinu
železa, nevadí, ak je nízka, skôr je to dobrá.

Laktoferin zvyčajne rýchlo navýši našu hladinu železa, ako sme zistili na základe
spomínaného výskumu, znižuje škodlivé účinky železa (zbaví baktérie od železa, prispieva
k zaisteniu zdravých buniek, zvyšuje vstrebávanie železa v bunkách a pritom pomáha
uchovávať prebytočné železo vo forme bezpečného feritínu).

Hladinu feritínu pomáha zvyšovať aj vitamín C. Na druhej strane hladinu železa a feritínu
znižuje káva, čaj, zrnká, strukoviny, celornné výrobky a potraviny, ktoré obsahujú kyselinu
fytovú a katechíny.

Teda s nedostatkom železa zaoberajme sa len vtedy, ak náš feritín je nízky (pod 50 ng/ml).
V tomto prípade najprv by sme mali uprednostniť užívanie laktoferinu a vitamínu C, resp.
snažme sa vyhnúť potravinám, ktoré znížia a zároveň upravujú hladinu feritínu. Denne min.
2×100 mg laktoferinu (aj viac možno, aj 2×300 mg-ov) + min. 2000 mg vitamínu C za deň
(možno aj 10 tisíc mg-ov, ale vyhovujúcemu vstrebávaniu je dôležité, aby naraz sme užívali
max.1000 mg), resp. mali by sme znížiť konzumáciu čaju/kávy/čokolády/strukovín/
celozrnných „hnedých vecí“.

Ak by ešte stále nebola upravená hladina feritinu (a tým aj stav železa), tak je najlepšie, ak
začíname konzumovať viac pečene (napr. týždenne 3x) a/alebo viac červeného mäsa alebo (ak
je to možné, živočíšne potraviny), potraviny s obsahom železa (vitamín C odporúčame užívať
s potravinami obsahujúce železo, najmä vtedy ak potraviny sú z rastlinného pôvodu). Takto
už by malo fungovať, ale ak nie sme ochotní napr. častejšie konzumovať pečeň a nijako
nechce hladina feritinu dosiahnuť hodnotu 50 ng/ml, teda už nie je žiadne východisko, len
vtedy stačí myslieť na doplnenie železa buď liekom alebo výživovým doplnkom (a najmä
vtedy, ak feritin nedosiahne ani 30 ng/ml).